Nemecká doga

História

Nemecká doga je najznámejším plemenom veľkých krátkosrstých dogovitých plemien. Hoci ju koncom 19. storočia pre šľachtili nemecký šľachtitelia, v minulosti bola v niektorých západoeurópskych krajinách označovaná najmä ako dánska doga, na Britských ostrovoch a v USA ju ešte stále volajú „Great Dane“ (veľký Dán).
Psy typu nemeckej dogy sa v 17. až 18. storočí chovali aj v Dánsku a v krajinách Beneluxu ako neohrozené duriče na veľké šelmy a diviačiu zver. Podľa zachovaných animácií telá týchto psov chránili akési brnenia a krk široké obojky s ostňami. V 18. storočí sa stalo módou chovať takéto ušľachtilé psy ako spoločníkov a ochrancov v kruhoch vyššej šľachty. Dokonca sa zaviedol zvyk, že spoločníci mali obojky pozlátené, ochranné psy postriebrené. Aj keď sa tieto psy chovali po celej Európe, najlepšie chovy boli v nemeckých krajinách. Cieľavedomejšia plemenitba sa začala až koncom prvej polovice 19. storočia, keď bol pravdepodobne do plemena začlenený aj anglický chrt – greyhound, čím dogy získali na elegancii a utvrdilo sa nie príliš rozšírené žíhané sfarbenie. V roku 1880 sa zjednotili všetky farebné variácie (modrá, žltá, žíhaná, čierna) do jednotného plemena a vytvoril sa štandard Nemeckej dogy. V roku 1888 vznikol samostatný chovateľský klub Nemeckej dogy „Deutcher Doggen Club 1888 e V“ - prvý chovateľský klub chovateľov jedného plemena v Nemecku. Členovia klubu pozmenili štandard v roku 1891 a ten je platný do dnes.

Charakteristika

Nemecká doga je ušľachtilý, majestátny, krátkosrstý pes ktorý vyžaruje hrdosť, silu a eleganciu. Štandard uznáva 5 základných sfarbení. 6Ltá doga je svetlo až sýto zlatožltá, pričom je žiadúca, aj keď ni povinná čierna maska. Malé biele odznaky na hrudi a labkách sú v chove neželateľné, aj keď nie diskvalifikujúce. Žíhané psy majú základnú farbu v odtieňoch žltej,na ktorej je čierne čo najpravidelnejšie čierne žíhanie. Žiadaná je čierna maska a nežiadúce biele znaky. Čiernobielo škvrnité dogy (tzv. Harlekýn) majú základ biely s čiernymi škvrnami nepravidelného tvaru. Šedé alebo hnedasté škvrny sú nežiadúce. Čierna doga má povolené len biele odznaky, tiež niektorým vravíme „plášťové sfarbenie“. Celé telo je lesklo čierne, len koniec chvosta, labiek, či papuľa sú biele. Modré dogy majú srsť oceľovo modrú s povolenými bielymi znakmi na hrdi. Tieto farebné variácie by sa medzi sebou nemali krížiť. Nemecká doga patrík najväčším psom, ale napriek veľkému telu má ladný pohyb.
Nemecká doga je náročná na kŕmenie, najmä v malom veku, kedy rastie veľmi rýchlo a tvorí sa správna kostra a svalstvo.

Povaha

Napriek tomu, že predkovia tejto dogy boli ostré psy, nemecká doga je pokojnej vyrovnanej povahy bez prejavov agresivity či nervozity. Zachovala si však určitú mieru nedôverčivosti voči cudzím ľuďom, ktorá je nevyhnutná pre dobrého strážcu. Aj pri strážení si zachováva svoju dôstjnosť, je si vedomá svojej sily a prevahy, preto bez príčiny nešteká. Rodine je oddaná, vie ši užiť nežnosti a vášnivo prejavuje lásku k členom rodiny. Je potrebné, aby kvôli svojej sile a veľkosti mala minimálne základný výcvik poslušnosti, čo pri jej inteligencii nie je veľký problém. Nemecká doga je napriek svojej veľkosti paradoxne vhodná aj do väčšieho bytu, lebo jej povaha je kľudná, pohybuje sa opatrne. Je ale potrebné jej dodať dostatok pohybu.