Doberman

História

Tento elegantný pes bol vyšľachtený v Nemecku a za svoje meno vďačí Karlovi Friedrichovi Louisovi Dobermanovi, ktorý bol správcom obecných daní, bol exekútorom, strážcom brány v mestečku Apolda (Durinsko). Po cielenom šľachtení získal prvé exempláre tejto rasy, venoval šľachteniu väčšinu života. Doberman vznikol z pinča, nemeckej dogy, beaucerona, a rotvailera. Plemeno však určil Otto Goller, ktorý primiešal ešte krv manchesterského teriéra a pravdepodobne tiež greyhounda. Otto bol výborný obchodník, urobil dobermanovi veľkú reklamu a predal mnoho jedincov po celom Nemecku, niekoľko aj do USA. Kvality dobermanov ako  strážcov a kvalitných lovcov využili pri práci ako prvý  durinský policajti, neskôr vojsko na hliadky počas 1. svetovej vojny. V roku 1899 bol z Gollerovej iniciatívy založený klub „Národný klub dobermanských pinčov.“ V mnohých krajinách je zaradený oficiálne ako služobný pes.

Charakteristika

Doberman je stredne veľký silný svalnatý pes s elegantnými telesnými líniami a s hrdým vzpriameným  držaním tela.  Hlava má pri pohľade zhora i z boku tvar tupého klinu. Primerane lesklá srsť je krátka, tvrdá a hustá. Najčastejšie je čierna, ale môže byť aj hnedá, prípadne modrá z hrdzavočerveným, ostro ohraničeným a ačistým pálením na papuli, , nad očami, na prednej strane krku , na hrudi, zápästí, tlapkách, hrboloch sedacích kostí. Doberman je najväčší predstaviteľ pinčov.

Povaha

Od najútlejšieho detstva u dobermana prevláda prudká a dominantná povaha, okolo piateho či šiesteho mesiaca sa často snaží vrčaním a cerením zubov presadiť svoju vôľu. Tieto prejavy jeho ducha musia byť okamžite potlačené nenásilným spôsobom, ale dôrazne. Pokiaľ mu raz vnútime svoju vôľu, je doberman poddajný, láskyplný a verný. Je inteligentný, bdelý, odvážny, dokonca neohrozený, perfektný strážca, voči votrelcom môže byť veľmi agresívny. Jeho povaha je súčasť štandardu: psy veľmi agresívny, bojazlivý, alebo nervózny musia byť z chovu vylúčený.