Bišónik

História: 

Bišón je staré spoločenské plemeno, ktoré od dávnych čias robilo spoločnosť urodzeným dámam. Je známe, že na talianskom a francúzkom kráľovskom dvore na prelome staroveku a stredoveku patril medzi najobľúbenejšie psie plemená. Pochádza pravdepodobne z barbeta, pudla a vodného španiela. Bišóniky sú rozdelené do štyroch kategórií - Bichon Malteise, Bichon Bolognaise, Bichon Havanese a Bichon Tenerife. Všetky bišóny pochádzajú zo stredomoria.KVôli ich prítulnej povahe si ich námorníci často brávali na more a používali ich ako výmenný tovar, barter. Za krátko sa bišóniky rozšírili na Kanárske ostrovy, do Španielska a na Tenerife, kde zísakvali na obľube.  V 14. storočí sa stali veľmi obľúbené hlavne v Taliansku, kde ich začali strihať tzv. "levým strihom". Na francúzkom dvore si získal obľubu počas vlády Františka I., ale hlavne Henricha III. Objavuje sa na maľbách starých majstrov, napriklad Francisca de Goya. Jeho popularita potom ale pomaly upadala, na výslnie sa dostal opäť za vlády Napoleóna III. Neskôr sa znovu plemeno dostávalo do úzadia, stalo sa  z neho obyčajné pouličné plemeno. Znovuzrodenie bišónik zažil po prvej svetovej vojne. V roku 1933 ho uznal francúzky kynologický klub, ale plemeno malo dve pomenovania. Ako bichon frise (frise - kučeravý) bolo uznané v roku 1934. V roku 1973 ho prijal aj AKC. 

Charakteristika: 

Bišóny sú typiské svojou krásnou kučeravou bielou srsťou. Táto srsť nepĺzne, ale je potrebné sa o ňu pravidelne starať. Bišóny sa považujú za psy vhodné pre alergikov.Rozhodne nepatria k vodným psom ani retrieverom, no aj tak milujú vodu. Boli to totiž námorníci ktorí veľmi radi aportujú, nikdy sa ale nevyužívali inak ako spoločenské psy. 

Povaha: 

Bišónik je rozhodne veselé plemeno, ktoré nosí do domácnosti radosť. Má jemné spôsoby, je citlivý hravý a láskavý. Dobre vychádza s deťmi, ale aj s ďalšími zvieratami. Bišóniky sa radi učia rôznym trikom, majú cirkusový talent.