Bigl

História

Toto plenemo z Anglicka je veľmi staré. Jeho priamych predkov v 3. storočí ho pravdepodobne spomenul škótsky básnik Ossian, tiež sa spomína aj v Chaucerových Cantenburských poviedkach zo 14. storočia. Pravda ale je , že o pôvode bígla sa diskutuje, jeho korene siahajú prvdepodobne do starého Grécka. Tieto psy ale boli menšie ako dnešný bígl. Do Anglicka prišli tieto psy okolo roku 1070, poľovníci ich tu nosili v brašniach na koňoch. Toto pleno bolo v Anglicku veľmi cenené kvôli jeho nespotným poľovníckym kvalitám. Zvlášť obľúbené bolo počas vlády Alžbety I. Do Francúzka sa dostal v polovici minulého storočia a hneď sa tam stal najobľúbenejším psom pre lovenie malej zveri. Tak isto je veľmi populárny v USA, kde ho hojne využívajú nalov líšiek.

Chakteristika

Bígl je statný, kompaktný a pôsobí dojmom šťastného psa. Je mimoriadne rýchly, vhodný na lov zajacov, diviakov, srncov a líšiek. Je odvážny, rozhodný a vytrvalý. Melodický štekot svorky bíglov pripomína zbor, preto im angličania hovoria aj „spievajúci bíglovia“. Kvôli jeho krásnemu, hlasnému štekotu dostalo plemeno aj meno – beguele – po francúzky otvorené hrdlo. Majú vynikajúci čuch a sú aj veľmi dobrými spoločníkmi. Pre jeho miernu povahu je bohužiaľ obľúbeným laboratórnym psom :-(
Do Československa prišli prvé bígle v roku 1965.

Povaha

Ak keď sa bígl rád zatúla, ľudia ho radi chovajú kvôli jeho prítulnej povahe a skoro žiadnej útočnosti. Má silno vyvinutý svorkový pud, s ostatnými psami sa znáša veľmo dobre. Je bezproblémov chovateľný aj v byte. Bígl je veľmi ostražitý, ale rozhodne to nie je strážny pes, pretože mu pre tieto účely chýba dostatočná ostrosť. Votrelca by hlasno ohlásil, avšak akonáhle by sa votrelec dostal až do domu, pravdepodobne by ho taktiež veľmi priateľsky privítal.
Bigl sa kôli sovjim vlastnotiam a kráse stal aj predlohou pre kresleného psíka Snoopyho.