História:

Za stvoriteľa nemeckého ovčiaka možno považovať Maxa von Stephanitze. Ten sa v minulom storočí pustil do šľachtenia niekoľkých druhov ovčiakov, pričom chcel vytvoriť novú, čo najlepšiu rasu. V roku 1884 získal nové plemeno a ešte ho vylepšil, keď mu v roku 1893 pridal gény škótskeho ovčiaka. Vtedy sa zrodil nemecký ovčiak ako ho poznáme dnes. Pre jeho podobu s vlkom mu ľudovo hovoríme „vlčiak“. Plemeno sa podarilo neuveriteľné, takže si získavalo priaznivcom vysokým tempom.

Prvé nemecké ovčiaky sa predstavili na výstave v Hannovri už v roku 1882. V roku 1899 vznikol prvý Klub chovateľov nemeckého ovčiaka. Ten združoval asi 30 tisíc členov v asi stovke klubov. Zakladajúcim členom bol Arthur Mayer a samozrejme Max von Stephanitze, spolu vypracovali prvý štandard plemena. Klub existuje dodnes v Augsburgu v na tento účel postavenej budeve (1988).

Na prelome storočí si kvalitné vlastnosti vlčiaka všimla armáda v Nemecku a nastali prvé pokusy využiť ho v praxi. Spočiatku sa nemecké ovčiaky chovali len v Nemecku, lebo nemecké ministerstvo obrany, vedomé si výborných vlastností tohto plemena, vydalo v roku 1906 zákaz vyvážať nemecké ovčiaky do zahraničia. Samozrejme tento zákaz vyvolal paradoxne opačný účinok a zvýšil sa záujem o toto plemeno, pričom načierno vyvezené jedince sa v zahraničí rýchlo rozmnožovali.

V prvej svetovej vojne sa Nemecké ovčiaky využívali na hľadanie ranených vojakov, doručovanie správ. Po vojne padol aj zákaz vyvážať plemeno, takže sa z nemeckého ovčiaka rýchlo stalo najrozšírenejšie čistokrvné plemeno.

V dvadsiatich rokoch minulého storočia sa nemecké ovčiaky dostali aj do Ruska, kde boli preferované čo najmohutnejšie a najvyššie jedince. Po rokoch chovu v Bielorusku a Ukrajine nadobudli charakteristický ráz, ktorý sa od štandardu nemeckého ovčiaka odlišoval kvadratickou stavbou tela, dlhšou a štíhlejšou hlavou a hlavne veľkosťou, pretože psy dosahovali v kohútiku až 75 cm. Toto plemeno sa nazýva východoeurópsky ovčiak a stal sa obľúbeným psom sovietskej polície aj armády. Ako oficiálne plemeno ale uznaný nie je.

Charakteristika:

Nemecký ovčiak je pre mnohých „pes psov“. Na všetky kvality tohto psa asi ani neprídeme. Je inteligentný, oddaný, odvážny, verný, poslušný, stále pripravený brániť svojho pána, aj keď k tomu nebol cvičený. Zo všetkých psov má najjemnejší čuch a je najlepším stopárom. Je vhodný na takmer všetky práce, ako policajný pes, záchranár, slepecký pes, sprievodca v horách, ale i ovčiarsky pes. V dnešnej dobe je nemecký ovčiak najrozšírenejším a najobľúbenejším plemenom psa na svete. Právom mu v rebríčku pracovnej inteligencie patrí prvé miesto.

Povaha:

Tiež môže byť maznáčikom v rodine, je vľúdny k deťom tak isto, ako vie byť ostrý a nemilosrdný. Deti však musia tolerovať potreby psa a nerušiť ho napr. pri odpočinku alebo pri kŕmení. Pri styku s cudzími deťmi je však, ako aj u iných psov, nutný dohľad dospelej osoby, rovnako ako pri styku s veľmi malými deťmi. Svojmu pánovi a jeho rodine je nemecký ovčiak veľmi oddaný a verný, celej rodine je výborným priateľom. Ku známym ľuďom je taktiež veľmi priateľský, k ľuďom cudzím však býva nedôverčivý. Pri správnej výchove a dobrom zoznámení nebývajú problémy ani s inými domácimi zvieratami, ani pri stretnutí s ostatnými psami. V styku so psami sa prejavuje jeho hravosť, rád sa s nimi priatelí a komunikuje.