História:

Predkami nemeckých boxerov boli psy ako buldog a nemecká doga. Vyvinuli sa koncom 19. storočia. Nazývali ich Bullenbeisser (býkohryz) a používali sa na lov medveďov, diviakov a vlkov, tiež pri pasení hovädzieho dobytka. Dnešný boxer sa vyvinul z kríženia gdanského a brabanstkého býkohryza s inými bavorskými a zahraničnými plemenami. Ich podobu nachádzame na rozličných starých rytinách a boli to najmä potomkovia starovekých a stredovekých bojových, vojnových a gladiátorských psov dogovitého typu. Boli to zavalité, dobre viazané psy, smelé a málo citlivé na utŕžené rany. Ich spoločným znakom bola ťažká hlava s krátkym, ale mohutným nosom, ktorý nenechával pochybnosti o sile záhryzu. Ináč si neboli navzájom podobné a na rôznych miestach sa vyskytovali odlišné typy týchto psov pod rozličnými krajovými názvami podľa toho, na čo sa používali. Svoju odvahu dokazovali aj v zápasoch, ktoré sa usporadúvali buď navzájom medzi sebou, alebo s inými zvieratami, napr. s býkmi. 

Keď sa v druhej polovici 19. storočia začalo s čistokrvnou plemenitbou všimli si niektorí chovatelia tieto psy a zámerným krížením s použitím aj iných plemien z nich vyšľachtili nové plemeno, dnešného boxera. Boxeri boli prvýkrát na výstave predvedení v roku 1896, vtedy sa však na dnešného boxera neveľmi podobali. Boli to nižšie, hrubšie a ťažšie jedince prevažne bieleho sfarbenia srsti. Prvý štandard plemena vydal Deutscher Boxer Klub v roku 1902. O dva roky neskôr bola založená plemenná kniha.
 

Charakteristika: 

Vývoj boxera trval pomerne dlho. Ako samostatné plemeno ho uznali až roku 1925. Búrlivý a smelý boxer je jedným z najväčších úspechov vysokokvalitného „dizajnérskeho“ šľachtenia psov v Nemecku. Boxer má všetky vlastnosti, ktoré musí mať dobrý služobný pes. Okrem toho je však aj milým spoločníkom, a preto sa chová aj v mnohých domácnostiach najmä v mestách ako spoločenský pes.

Pôvodne sa boxerom kupírovali uši a chvost, čo však od roku 2002 zakazuje zákon č. 488/2002 Zb. Dnes má boxer skôr menšie uši priliehajúce k lícam. Je to pes kvadratického rámca s veľmi hlbokým hrudníkom. Srsť boxera je krátka a priliehavá v žltej alebo žíhanej farbe s čiernou maskou. Povolené sú biele znaky, ale nie viac ako na tretine plochy tela. 
 

Povaha: 

Nemecký boxer je nebojácne energiou prekypujúce sebaisté plemeno, má vyrovnanú povahu a je poddajné. Boxer je elegantný a ušľachtilý pes, ktorý si uchoval všetky pôvodné dobré povahové vlastnosti a to najmä odvahu, tvrdosť a húževnatosť. K rodine je priateľský, jeho vzťah k deťom je tiež skvelý, dokonca je tým známy. Je ale potrebné, aby deti vedeli, ako sa k nemu správať, je predsa len veľký a svalnatý a môže nechtiac ublížiť. Pri cudzích deťoch je potrebný dohľad dospelej osoby.