História:

Predpokladá sa, že pôvod kokeršpaniela siaha do Španielska 14. storočia, jeho predkovia boli, ako aj u ostatných španielov, medzi stavačmi stredoveku. Používal sa na lov pernatej zvere. Plemeno bolo uznané Kennel klubom v roku 1892, klub kokeršpaielov vznikol v roku 1902. Začiatkom 19. storočia boli malé poľné španiely rozdelené do dvpc skupín. Prvý boli tzv. štartéri, ktorý sa vyznačovali rýchlym behom, druhá skupina boli kokery, tie plašili vtákov z nízkych porastov. Odtial pochádza aj názov, „cock“ je kohút, teda samec pernatej zvere, alebo od slova „woodcock“ - teda sluka lesná.

Charakteristika:

V polovici 30 tych rokov bol kokeršpaniel v Anglicku najrozšítenejším a najobľúbenejším psom. Je viacnásobnám víťazom Crufotvých trofejí (zvítazil viac krát, ako akékoľvek iné plemeno). Kokery majú náchylnosť trpieť na rad zdedených chorôb (oči, koža obličky), tak isto majú jednofarebné jedince občas problém s tzv. syndrómom závislosti, čo je porucha chovania. Preto je nutné kúpiť si šteniatko od skúseného majiteľa s jasnou históriou psa. Je skvelý prinášač, nerobí mu problém sa vrhnúť aj do hustej húštiny. Kokeršpanie sú odolné, húževnaté a odvážne psy so skvelým čuchom. Jeho zvláštnosťou je, že vystavuje len niekoľko sekúnd, potom hneď vyráža ne zver. Musí mať dostatok pohybu, inak je náchylný k priberaniu. 

Povaha: 

Typycký kokeršpaniel je nežný, prítulný, ale i vitálny a zdravý. Má neustále skvelú náladu a radostnú povahu, vrtí chvostom takmer v jednom kuse.