História:

Američania si radi myslia, že pitbul, alebo americký pitbulteriér (AP) je vyšľachtený ako čisto americké plemeno. V širšom koncepte je to pravda, konieckoncov bolo to v USA, kde plemeno získalo definitívnu podobu, vrátane schopností a povahy. Písomné zmienky o šľachtení neexistujú, preto sú o jeho pôvode dohady. Väčšina názorov hovorí, že americký pitbulteriér je americkou obdobou stafordšírskeho bulteriéra. Keď Angličania a Íri vycestovali do Nového Sveta, brali si so sebou aj svojich obľúbených bojových psov. Tak sa týto stafordi odkolnili od vývojovej vetvy v Anglicku a v USA boli vystavený zmenám. Najzreteľnejšou zmenou bola väčšia veľkosť. Tu sa začali tieto psy používať v zápasoch, ale využívali ich aj farmári na hnatie dobytka.      

Ďalší názor hovorí o tom, že americký pitbulteriér je americkou obdobou priamo anglického buldoga. Uvažujú, že na rozdiel od starforda (pochádza z buldoga a bieleho  teriéra) nemá AP ani trochu krvi anglického bieleho teriéra a je skôr pokračovaním čistého anglického buldoga z alžbetínskej doby. Tieto rozdielne názory na pôvod AP nespochybňujú jeho pôvodné využitie. Od začiatku bol AP chovaný a šľachtený ako bojový pes. Pri šľachtení sa nebrala do úvahy podoba psa, jeho exteriér, išlo len o vlastnosti a schopnosť bojovať s iným psom.

Zatiaľ čo o samotnom pôvode amerického pitbulteriéra sa vedú diskusie, posledná etapa šľachtenia je jasná. Tá sa diala na americkej pôde a na konci 19. storočia bolo plemeno oficiálne uznané.  V roku 1898 muž Chauncy Benett založil pod názvom United Kennel Club registračnú organizáciu, ktorá bola pôvodne určená na registráciu pitbulov. To preto, lebo American Kennel Club (AKC) toto plemeno ignoroval. Neskôr, vďaka vzrastu popularity amerického pitbulteriéra v Amerike plemeno uznal aj AKC pod názvom americký stafordšírsky teriér.
AP nemal v USA spočiatku zlú povesť. Naopak, ľudia ho poznali z komediálneho seriálu, kde pitbul vystupoval ako miláčik Pete a to plemenu zabezpečilo vysokú popularitu. V tejto dobe boli za nebezpečných považované iné plemná, napr. doberman. Povesť pitbulov sa začala meniť v 80. rokoch, lebo sa opäť prejavil záujem o toto pleno zo strany organizátorov psích zápasov, hlavne v Holandsku. Odtiaľ sa potom plemeno šírilo do Nemecka, Veľkej Británie, Francúzka atď.. Plemeno si takto získalo povesť nebezpečného psa a začali za vydávať zákony proti vlastníctvu a dovážaniu tohto plemena.

Charakteristika:

Pitbuly boli šľachtení len na útok na psa, nikdy nie na človeka. Vlastne je treba podotknúť, že pri organizovaných zápasoch prichádzali pitbulteriéry do styku s cudzími ľudmi, takže útok na človeka bol a je neprijateľný. Jeho zlé meno a hystéria okolo je v skutočnosti produktom médií. Plemeno je zakázané vo Švédsku, obmedzované, kastrované, čipované, má zakázaný vstup do niektorých oblastí USA. To nezodpovený majitelia a niekdajšie šlachtenie na bojového psa z neho robia obávané plemeno.  Je jasné, že v mnohých krajinách  je AP diskriminovaný, ale takejto diskriminácii môže byť vystavené akékoľvek iné plemeno. Kedysi to bol doberman, rotvailer, v USA dokonca chudák bernardín. Koniec koncov aj anglický buldog má čisto bojový pôvod, aj tak ho žiadna krajina nazakazuje. Predpokladám, že časom mediálna hystéria okolo pitbula pominie a do popredia záujmu sa dostanú iné plemené. Aspoň tak nám to vraví história. Nezodopovední majitelia v túžbe urobiť veľký dojem sú schopní obrátiť pozornosť na akékoľvek iné plemeno a my sa budeme diviť, prečo sme tohto mierumilovného psa považovali kedysi za nebezpečného.
Pitbuly sú zdravé psy. Keď aj majú nejaké poranenie, veľmi dobre sa s tým vysporiadajú a nie je treba navštevovať veterinára. Tým ušetríte veľa penazí. Pitbul potrebuje dlhé a denné vychádzky.

Povaha:

Pitbul je neuveriteľne oddaný pes. Upína sa k svojej rodine a majiteľovi. Voči ostatným býva najprv nedôverčivý, ale keď vidí, že sú hostia v dome vítaní, tak ich berie aj on. Nabudúce bude túto návštevu vítať s obrouskou radoťou a nadšením. Kôli tejto vlastnosti je v rukách dobrého majiteľa  veľmi dobrým strážcom a ochráncom, to ale aj vďaka svojej povesti. Nikdo predsa dnes nevstúpi na pozemok, kde na neho pozerá a šteká pitbulteriér.  Na rozidel od iných plemien, pitbul sa dokáže vysporiadať aj so zmenou majiteľa.
Pitbul nie je vhodným plemenom k malým deťom. Je to ideálny pes do dospelej rodiny, kde majú deti aspoň tak 13 – 14 rokov. Veľkosť domu nie je dôležitá, môže byť aj menšom byte. Dôležité je, aby bol niekto často doma a aby bol niekto ochotný psa bať na dlhé prechádzky.