Rotvailer

História

Rotvailer pochádza z okolia mesta Rottweiler v južnom Nemecku, kde ho v 19. storočí chovali hlavne obchodníci s mäsom a dobytkári. Predkami Rotvailera sú, podobne ako v prípade Bernského salašníckeho psa, psy ktoré sprevádzali rímske légie pri svojich dobyvateľských cestách po Európe. Pomáhali pastierom ovládať stáda dobytka a oviec hnaných za vojskom ako zdroj potravy pre legionárov. Rimania založili aj legionársku základňu Sunelocena pri rieke Neckar v Nemecku. Na jej základoch vzniklo dnešné mesto Rottweiler. V okolí sa od dávna chovali mohutné, pevne stavané psy, pre ktoré bolo ešte začiatkom 18. storočia charakteristické základné čierne sfarbenie s hnedým pálením a menšími bielymi znakmi na hrudi a končatinách, ktoré je charakteristické aj pre švajčiarske salašnícke psy. Z mestečka Rottweiler sa stalo časom dôležité obchodné stredisko, kde sa obchodovalo najme s mäsom a jatočnými zvieratami, čomu zodpovedal aj veľký počet mäsiarov v tejto lokalite. Obchodníci sem na jatka privádzali veľké stáda, pri hnaní im pomáhali spoľahlivé psy.

Predkovia rotvailerov boli mohutný a svalnatý psy, takže dokázali hnať stádo vytrvalo aj niekoľko dní desiatky kilometrov. K zvieratám sa chovali ohľaduplne, ale v prípade potreby vedeli spoľahlivo umravniť aj toho najzúrivejšieho býka. Traduje sa, že obchodníci s dobytkom svoj zárobok vešali na krk rotvailerom v mešci, takže tieto peniaze boli v bezpečí. Psy sa stretávali na trhoviskách s množstvom ľudí aj zvierat, preto sa nedali ľahko vyprovokovať, ale v prípade ohrozenia pána alebo majetku vedeli razantne zasiahnuť.
Začiatkom 19. storočia sa tieto psy chovali v dvoch typoch. Väčšie mali v kohútiku nezriedka 70 cm a chovali sa hlavne ako strážne psy a tiež na ťahanie vozíkov s tovarom. Menšie a pohyblivejšie psy sa chovali na hnanie stád. Keď zviera potrebovali umravniť, hrýzli ich nad kopytom do šľachy, aby sa neznehodnotilo žiadne mäso. Reakcia dobytka bola zvyčajne kopanec, takže tieto psy museli byť veľmi mrštné, obratné a rafinované. V druhej polovici sa presun jatočných zvierat začal realizovať železnicou, takže tieto psy strácali opodstatnenie. Postupne počet týchto psov klesal, mäsiari ich chovali viac menej z nostalgie. Jedinec vystavovaný v roku 1882 bol málo ušľachtilý a atypický. Keď hrozilo že plemeno zanikne, niekoľko nadšencov začalo v okolí Rottweileru hľadať chovných jedincov. Boli natoľko úspešný, že v roku 1901 založili chovateľský spolok. V tom istom roku Albert Kull zostavil prvý štandard plemena.
Prvých rotvailerov vyviezli na americký kontinent koncom 20. rokov. Pomerne rtýchlo sa z nich stali populárne strážne psy a v roku 1935 pleno uznal AKC, zakrátko rotvailera zaregistroval aj Kennel Club.

Charakteristika

Rotvailer je známy ako spoľahlivý strážca, sprievodca a obranár. V mnohých krajinách ho používa polícia, armáda a aj iné ozbrojené zložky, preto býva zaradený medzi služobné psy. Je to viac než stredne veľký svalnatý pes so súmernou a pevnou stavbou tela naznačujúcou veľkú silu, vytrvalosť a obratnosť.

Povaha

Rotvailer je oddaný a verný svojmu pánovi a členom rodiny, ktorú bude vždy chrániť aj za cenu sebaobetovania. Nemožno ho však označiť za hyperaktívneho obranára, nakoľko má vyšší prah