Biely švajčiarsky ovčiak

História:

Biely švajčiarsky ovčiak vznikol počas šľachtenia nemeckého ovčiaka. Najprv sa v chove biele psy akceptovali, boli obľúbené a vyhľadávané, ale po druhej svetovej vojne ich šľachtitelia z chovu vyradili.Hlavný šľachtiteľ nemeckého ovčiaka, Max von Stephanitz, vyžadoval hlavne povahové a pracovné vlastnosti psa, takže mu sfarbenie nevadilo. V medzivojnovom období sa v chove vyskytli drobné zdravotné problémy. Toto znehodnotenie chovu niektorí vplyvní chovatelia  dávali za vinu práve bielo sfarbeným psom. Nebolo to pravdou, ale tento názor v kruhoch chovateľov tak prevládol, že biele psy vyraďovali z chovov. Koncom 50. tych rokov sa biely ovčiak z Európy takmer úplne vytratil, v roku 1968 bola biela farba vyškrtnutá zo štandardu. V USA a v Kanade, na rozdiel od Európy, bolo toto sfarbenie ale veľmi populárne, čo vyústilo do založenia spolku „White Germa Shepard Club Internacional“. V zámorí sa z tohoto pôvodného nemeckého ovčiaka začalo vyvýjať samostatné plemeno. Jeho popularita v zámorí vysvetluje, že dnešný švajčiarsky ovčiak je tiež známy ako biely americko-kanadský ovčiak. Späť do Európy tieto krásne biele psy doviezla Švajčiarka Agáta Burchová. Zabezpečila si párik týchto psov a začala s chovom. Jej sa ešte zaregistrovať plemeno napriek snahe nepodarilo, ale v roku 1984 Švajčiar J. Eprecht  založil  „Chovateľský klub americko-kanadského bieleho ovčiaka“. Na rozvoji plemena sa zaslúžili hlavne švajčiarsky chovatelia, FCI 1. januára 2003 uznala plemeno pod menom biely švajčiarsky ovčiak. Biely ovčiak si získal  veľkú obľubu ktorá stále rastie aj na Slovensku.

Charakteristika:

Biely švajčiarsky ovčiak sa podobá stavbou tela na nemeckého ovčiaka starého typu. Je väčší než stredne veľký pes obdĺžnikového rámca. Biela srsť je krátka až stredne dlhá, vyžaduje sa čierny nos a pazúre. Poznáme hrubosrstého alebo dlhého hrubosrstého bieleho ovčiarskeho psa. Oba druhy majú stredne ťažkú stavbu kostí, vystretý postoj a elegantný, harmonický telesný vzhľad. Chvost je hlboko nasadený, v pokoji nosený spustený, siaha až k pätám. Biely švajčiarsky ovčiak je v pohybe rytmický. Dôležitými prvkami jeho chôdze sú rovnomernosť, vytrvalosť, priame vystupovanie, rázny krok a v kluse prispôsobenie sa terénu s ľahkým našľapovaním nohy.

Povaha:

Pôvodné biele nemecké ovčiaky počas šľachtenia mali rovnaké vlastnosti ako ostatné farebné rázy plemena, ale po oddelení sa na americkom kontinente primiešavali psy s vlastnosťami príjemných rodinných spoločníkov. To sa muselo prejaviť, takže sú pri práci menej ostré a dôrazné, menej tvrdé  a razantné pri obrane. Stále ale majú veľmi dobré vlohy pre všestranné použitie, s prehľadom skladanú skúšky služobných psov. Sú výbornými strážcami, ale i asistenčnými a vodiacimi psami, využívajú sa aj na canissterapiu. K svojej rodine sú veľmi priateľské a milé, preto sa okruch ich priaznivcov stále rozširuje. Biely švajčiarsky ovčiak je väčšinou temperamentný, vôbec nie nervózny, pozorný a vždy ostražitý. K cudzím osobám je však občas zdržanlivý, ale nikdy nebude bojazlivý alebo agresívny.