Home Typy psov
Typy psov
Čo je stavač, brlohár, či farbiar? Odkiaľ sú špice, ktoré psy patria medzi bišóny? Mnohí z vás to dobre vedia, ale je i mnoho takých, ktorý v tom nemajú úplne jasno. Portál www.psickari.sk vám pomôže sa v tomto zorientovať.
Stavač (pointer, seter) – FCI 7
Tento druh psov sa používa na "vystavovanie" zveri. Stavač, nesmie byť pri love hlučný (nie ako durič). Ako náhle stavač zavetrí zver, hneď sa dá do polohy, tým ju ticho vystaví. Obvykle zastane v pohybe a zdvihne jednu prednú labu. Tiež môže ľahnúť, sadnúť, alebo použiť iný nacvičený signál. Hovoríme, že "vystavuje" zver". U nás sa stavače používajú hlavne pri love vysokej zveri. Stavače sa často v našej poľovnej praxi používajú aj ako prinášače a niekedy aj ako strážne psy.
Stavače delíme na dve základné skupiny podľa pôvodu:
-
Kontinentálne (európske) stavače - väčšinou sú to veľké plemená psov, so skvelým čuchom a silne vyvinutým loveckým pudom. Všetky sa zaraďujú do FCI skupiny 7. Do tejto skupiny patria napríklad plemená: slovenský hrubosrstý stavač, weimarský stavač, maďarský krátkosrstý stavač, maďarský drôtosrstý stavač, nemecký krátkosrstý stavač, alebo nemecký hrubosrstý stavač
-
Britské a írske stavače (resp. pointre a setre) - sú poväčšine vysoké štíhle psy, taktiež s výborným čuchom a loveckým pudom. Pointre sú obvykle krátkosrsté, setre zasa dlhosrsté. S kontinentálnymi stavačmi sú veľmi úzko príbuzné. Patria sem napríklad plemená: anglický pointer, anglický seter, írsky seter alebo gordonský seter
Durič – FCI 5 a 6
Durič názov pre poľovné plemeno psov, ktoré sa používa na durenie, štvanie zveri. Musí upozorniť poľovníka, vyštvať zver z úkrytu, sledovať stopu, uštvať zver, aby ju mohol poľovník streliť. Priebežne musí hlásiť štekotom polohu. Mal by byť na stope poriadne hlučný. Musí byť obozretný, aby mu zver neublížila. Zvyčajne by nemal zver strhnúť a zabiť, výnimka sú chrty.
V rámci systematicky FCI sa tieto plemená zaraďujú do skupiny č. 6 (Duriče, farbiare a príbuzné plemená). Špeciálna skupina duričov - chrty - majú samostatnú skupinu č. 10 (Chrty). Duriče môžu pracovať sami alebo vo svorkách (v minulosti). Dnes väčšinou durči pracujú samostatne alebo v pároch.
Duriče delíme na dve základné skupiny podľa spôsobu práce:
-
Duriče poľujúce čuchom (resp. klasické duriče) - sú to stredne veľké plemená psov, s výborným čuchom a silne vyvinutým loveckým pudom. Sú príbuzné farbiarom. Všetky sa zaraďujú do FCI skupiny 6, sekcia 1. Delíme ich ďalej na vysokonohé a nízkonohé, avšak jedná sa o plemená s úzkym príbuzenským vzťahom. Táto skupina plemien je veľmi početná. Väčšinou sa jedná o kontinentálne európske plemená. Zaraďujeme k nim napríklad plemená: bígel, foxhound, hariér, baset alebo slovenský kopov a jazvečíkovitý durič. Vo všeobecnosti sa k nim zaraďujú aj úzko príbuzné plemená dalmatínsky pes a rodézsky ridžbek.
-
Duriče poľujúce zrakom (alebo inak chrty) - sú poväčšine vysoké štíhle psy, s výborným zrakom a extrémnou rýchlosťou v behu. Taktiež majú dobre vyvinutý lovecký pud. S duričmi poľujúcimi čuchom nie sú blízko príbuzné. Poľujú iným spôsobom, avšak používajú sa tiež na štvanie zveri, preto ich z pracovného pohľadu počítame medzi duriče. Dnes sa však už v poľovnej praxi nepoužívajú. Patria sem napríklad plemená: afganský chrt, anglický chrt, saluki alebo barzoj.
Farbiar – FCI 6
Hlavnou úlohou farbiara je predovšetkým dohľadávať postrelenú zver. Dobre zapracovaný farbiar s istotou sleduje i 48 hodín starú stopu ranenej zveri a bezpečne dohľadá postrelený kus i na vzdialenosť niekoľkých kilometrov, často za veľmi ťažkých podmienok.
Nemal by sa používať ako durič, lebo by sa mohlo stať, že zíde zo stopy starej a bude nasledovať zver nestrelenú s novšou stopou. Pretože ide o plemená neúnavné, schopné vydať zo seba množstvo energie pri vysokej orientačnej schopnosti, s úspechom ho využijeme najmä vo veľkých lesných komplexoch horských oblastí, pri práci na stopách jelenej zveri a ostatnej raticovej zveri, ktorá v tomto prostredí žije.
Typickými zástupcami sú napr. anglický farbiar (bloodhound), bavorslý farbiar, hanoverský farbiar
Brlohár – FCI 3 a 4
Brloháre sú skupina najmenších všeobecne upotrebiteľných poľovných psov, ktoré sú svojou veľkosťou, telesnou stavbou a vlastnostami schopné pracovať pod zemou. Patria sem teriéry (okrem airdalského teriéra) a jazvečíky. Tvoria početne veľkú skupinu poľovných psov. Ich hlavnou úlohou je z brlohu vyhnať líšku alebo jazveca, tiež behať so stavačmi. Tieto psy vynikajú nesmiernou odvahou a húževnatosťou. Môžu sa používať aj na povrchu, ako duriče, či farbiare.
Typický zástupcovia: jack russel terier, jagteriér, jazvečíci, foxteriér
Retriever – FCI 8
Retriever je „prinášač“, má za úlohu priniesť strelenú zver. Ide hlavne o vtáctvo, ale i drobnú zver. Korisť prinášajú z vody alebo po súši, na prinášanie z vody sú ale vyšľachtené tzv. vodné psy. Retrievery sú väčšinou veľké plemená, v kohútiku cca 50 cm, s váhou cca 30 kg. Sú veľmi inteligentné a priateľské.
Retriever sa považoval za „kráľa všetkých športových psov“. Je to ale veľmi mladá skupina plemien. Ich históriu možno doložiť spoľahlivo až od roku 1878 (kedy vznikol aj Kennel klub). Podľa kynológa Strebla vznikli z pudla a novofundlanského psa. V roku 1916 vznikol Klub labradorov a bol vypracovaný štandard.
Špic - FCI 5
Špice sú pôvodne plemená psov, ktoré boli vyšľachtené v polárnych oblastiach, v škandinávskych oblastiach, na Aljaške a v Kanade. Nijaká skupina psov neovplyvnila vzťah človeka a psa viac, ako práve špice. Ľudia by bez týchto psov v ťažkej divočine neprežili.
Špice sú jednou z najstarších podôb domáceho psa. Existovali už dávno predtým, ako sa ľudia začali zaoberať šľachtením. Všetky špice majú relatívne malé stojaté ušnice, sú väčšinou malého, alebo stredného vzrastu. Vyskytujú sa v rôznych farbách a osrsteniach. Srsť sa im nikdy nekučeraví a nevlní.
Špice sa delia na:
- južné, stredoeurópske (napr. nemecký špic, vlčí špic)
-
polárne (napr. nórsky losí pes)
- podľa osrstenia delíme na:
- dlhosrsté (nemecké, ,severské a južné)
- ostrosrsté (sibírske, losie psy Laponcov)
-
krátkosrsté (shipperke, čínske a indické špicovité psy)
Španiel
Španiel je pravdepodobne skomoleninou starofrancúzkeho výrazu pre španieskeho psa – espaignol. Španiele pochádzajú z 14. storočia zo Španielska. Okolo roku 1600 sa v západnej Európe španiele používali ako poľovné psy. Za najstaršieho španiela sa považuje špringeršpaniel, neskôr sa pridali kokeršpaniel, americký kokeršpaniel a ďalšie.
Dnes sa rozlišuje asi 10 plemien španielov. Okrem poľovných španielov, ktoré radíme k sliedičom, sa španiele chovajú ako spoločenské psy. Pôvodne ale boli všetky typy poľovnými psami.
Typický zástupcova španielov sú americký kokeršpaniel, anglický špringeršpaniel, waleský špringeršpaniel, clumber španiel, sussex španiel
Teriér - FCI3
Teriéry sú psy, ktoré boli vyšlachtené vo Veľkej Británii. S týmito psami sa stretli už Rimania, keď vtrhli do Británie. Nazvali ich terrarii podľa slova terra – zem. Ich pôvodnou úlohou bolo vniknúť do brlohu, a tam zabiť zviera. Postupne sa ale vycvičili na to, aby zver z brlohu vyplašili a vonku ju strelil poľovník. Postupne vznikali ďalšie typy teriérov, ktoré už neboli používané ako poľovné psy.
Sú to zväčša malé, krátkonohé a zavalité zvieratá s ohromným temperamentom. Žiaden pes nemá v sebe toľko húževnatosti a odvahy ako teriér. Najväčší teriér je airdalský teriér. Túto skupinu predstavuje asi 30 plemien rozličnej veľkosti a sfarbenia. Spolu s jazvečíkmi tvoria početnú skupinu, ktorú nazývame brloháre.
Veľa plemien sa odklonilo od pôvodného poslania, stali sa z nich psy čisto spoločenské. Zachovali si však niektoré svoje charakteristické vlastnosti (temperament, pohyblivosť, odvaha)
Teriéry sa delia na:
- vysokonohé (aierdaleský, machesterský, kerry blue, japonský, čierny ruský, jemnosrstý pšeničný teriér...)
- nízkonohé (austrálsky,yorkširsky, norwichský, skyterier, jack russel... )
Bišóny
Pod označením bišóny rozumieme skupinu viac menej dlhosrstých a trpaslíčich psov, ktoré boli známe od klasického stredoveku vo všetkých stredozemských
krajinách, ako sprievodcovia vznešených dám. Ich mäkká srsť môže byť hladká, zvlnená, alebo kučeravá.
Pri bišónoch sa rozdeľuje 6 rôznych plemien:
- maltézsky psík - bichon maltais
- havanský psík - bichon havanais
- bolonézsak psík - bichon bolognais
- bišónik frisé - bichon ténériffe
- levík - bichon petit chien - lion
- hodvábny pes - coton de tulear
Všetky majú spoločnú relatívne drobnú veľkosť, ktorá nemá presiahnuť 30 cm. Väčšina z nich má bielu srsť, mierne klenutú lebku. Vysoko nasadený chvost nosia zatočený cez chrbát. Všetky bišóny vznikli v oblasti Stredozemného mora a majú rovnaký pôvod.
