Psie zmysly

Zrak

Psy prichádzajú na svet slepé a hluchá, zrak aj sluch sa formuje medzi 9. až 14. dňom. Anatomická stavba psieho oka je odlišná od stavby oka človeka. Z toho dôvodu vznikali i nesprávne závery, že pes je nočným zvieraťom. Je dokázané, že sa s istotou pohybuje v šere. V úplnej tme ale nevidí.

Pri dennom svetle vidí slabšie ako človek. Tieto závery si môžeme odvodiť z anatomickej stavby psieho oka: každé oko psa má oddelené zorné pole, nemá na sietnici takzvanú žltú škvrnu. Z týchto podkladov sa usudzuje, že pes vidí vo dne slabšie než človek, u psa prevládajú na sietnici bunky citlivé na svetlo, takzvané tyčinky, nad bunkami citlivými na farby, nazývanými čapíky.

Bunky citlivé na svetlo - tyčinky uľahčujú videnie v šere. Preto pes vidí v šere lepšie než človek.

Doterajšími pokusmi bolo zistené, že v hustom šere okolo 22. hodiny rozlišoval človek posunky na vzdialenosť 8 m a pes na vzdialenosť 22 m. Pri dennom svetle je hranica viditeľnosti nepohyblivých predmetov u psa 300 m, pohyblivých predmetov do vzdialenosti 700 m. V úplnej tme v uzavretej miestnosti pes nevidí.

Sluch

Sluch je rovnako ako čuch u psa vysoko vyvinutý. Jeho citlivosť je oproti človeku mnohonásobne vyššia. Pes zachytí zvuk, ktorý prichádza zo 4x väčšej vzdialenosti, ako by to zachytil človek. Tiež perfektne odhadnú, z ktorej strany zvuk prichádza.

Pre príjem zvuku sluchovým orgánom je najdôležitejšia jeho výška. Tá závisí od kmitočtu, tj. počtu vzdušných nárazov na ušný bubienok za sekundu. Čím je kmitov viac, tím je zvuk vyšší. Človek vníma výšku zvuku od 16 do 20 000 kmitov za sekundu. Trénovaný pes je schopný vnímať zvuk do výšky 90 000 kmitov za sekundu. Túto vlastnosť možno s úspechom využiť pri výcviku, keď pes reaguje na rôzne odtiene alebo zvuky, ktoré ľudské ucho nevníma. Pri praktickom využití psa, napríklad v strážnej službe, ovládame psa zvukmi, ktoré človek registruje omnoho neskôr alebo vôbec nie.

Čuch

Čuch je najdôležitejší zmysel psa. Obrazne povedané pes "vidí nosom". V hornej časti ústnej dutiny má dokonca orgán, ktorý mu umožní rozpoznať pohlavie. Informácie z neho sa dostávajú do tej časti mozgu, korá riadi emocionálne správanie. To, čo ho zaujíma, sú hlavne pachy ostatných psov, zvery, potravy, známych osôb a pod. Aby pes sledoval takúto stopu, o ktorú máme záujem, musíme ho cieľavedomým a hlavne odborným výcvikom pripravovať.

Schopnosti čuchového ústrojenstva psa sú veľmi jemné. Vrcholné výkony psov dokazujú, že pes je schopný sledovať i stopu 20 hodín starú. Množstvo pachu, ktoré človek zanecháva v jednom odtlačku stopy, je asi jedna tisícina z celkového pachu človeka. Pri každom kroku sa dotkne noha asi na štvrť sekundy povrchu. Z ľudského hľadiska je teda množstvo pachu na stope minimálne a technicky zatiaľ nesledovateľné. Pre psa je to ale množstvo 100-krát silnejšie, než potrebuje k zisteniu prítomnosti pachu.

Bolo overené, že pes môže čuchom zisťovať pachové koncentrácie, ktoré sú sto miliónkrát nižšie než zodpovedajúca koncentrácia pre človeka. Pes rozlišuje i smer postupu. Tu sa vedci domnievajú, že pes rozlišuje pohyb pachových molekúl. Schopnosti čuchového ústrojenstva zatiaľ prekonávajú možnosti dostupnej techniky. Na porovnanie bola použitá technika a psy pri vyhľadávaní snehom zasypaných osôb v hĺbke 5 až 8 m. Dvadsaťtričlenné družstvo horskej záchrannej služby vybavené magnetickými sondami našlo pokusné zasypané osoby za 23 minút. Jeden dobre vycvičený pes horskej záchrannej služby splnil túto úlohu za 3 minúty.

Chuť

Chuťovým orgánom je jazyk. Chuť je vnímaná pri priamom styku potravy so sliznicou jazyka. Na jazyku sú časti chuťových buniek špecializované na určité chute (horké, sladké a pod.). Od buniek sú nervovými vláknami prijaté vnemy prenesené do mozgu, odkiaľ sa šíria do zažívacieho ústrojenstva ako príjemné či nepríjemné. Chuť má veľký význam pre zažívanie.